....Život je kreslenie bez gumy....  

Hlasujte za mna TU

Ona je upírka 7.

29. května 2011 v 13:03 | Lady_Paff |  Píšem
-No tak miluješ ma?-
-Nie!-
-Nicol, ja viem že ma miluješ!-
-Ahá takže ty vieš čítať myšlienky! Predsa si len...- nedopovedala som.
-Čo som? hmmm??-
-Vlkodlak.-
-Takže ten tvoj brat!-
-Chceš aby sa naša krv spojila, aby ste mali vy špinaví vlkodlaci silu ktorúp majú upíri! Na to zabudni!-
-Hej?? Jediný telefonát a vie to celé mesto! Chcela by si aby vedeli tí nevinný ľudia čo býva v tomto meste?-
-A ty? Ty si vlkodlak! Niečo oveľa horšie.-
-Prosím ťa! Vlkodlaci nezabíjajú narozdiel od vás!-
-Ale chcel by si mať tú moc, že?-
Neodpovedal. Len vybral malý vreckový nožik a priložil mi ho ku krku.
-No ták! Nik! Viem o tebe všetko. Úplne všetko. Aj ten najmänší detail. Ale jedno hryznutie a máš krásny celý život.-
Pozrela som naňho. A vo vrecku hľadala mobil.
-Nie, nepokúšaj sa moja!- povedal sladkým hlasom. -No tak!-
-Večer o pol noci!-
Prišla som domov. Babka počuvala niejakú sladkú pesničku. Utekala som za bratom.
-Babi kde je Ben?- nevedela som ho nájsť.
-On išil na výlet na 3 dni.-
-Nie!-
-Stalo sa niečo?-
- Ale nič.-
Volala som mu. Nezdvíhal. Po hodine zavolal.
-Ben, Ben! To som ja Nicol. Peter ma vydieral chceal aby som ho kusla ! Ja nemôžem! Vieš o tom! Ben pomôž!-
-Ale, ale!- to nebol Benov hlas -maličká volá svojmu bratčekovi ktorý nechce tiež hrýzať. Tak? ako ? Chceš ho počuť?-
-Dobre Peter! Dnes o polnoci.-
Váhala som, váhala som to mi verte ale...Nakoniec som prišla, prišla som do tmavého parku s rozbitými lavičkami a záhadnými stromami. Fúkal letný vetrík. Hral sa mi s modrými šatami. Balerínky sa dotýkali mokrej trávy. Bála som sa. Kusnúť niekoho z človeka je niečo na celý život, niečo tažké ale kusnnúť vlkodlaka bolo to najodpornejšie čo sa mohlo satať. Verte mi strašne som sa bála. Predo mnou stál Peter s vlčiou hlavou. Ticho zavýjal.
-Peter, predtým ako ťa kusnem musím niečo vedieť.-
-Čo také?-
-Miluješ ma? Či sa zo mnou len hráš?-
-Milujem ťa od cvíle čo sme sa prvý raz videli.-
-Peter, kusnúť vlkodlaka je záväzné na celý život a tobôž zodpovedné!-
-Ja to chápem.-
-Nie, nie Peter, ty to nechápeš.-
-Prečo si to myslíš?-
Neodpovedala som mu hneď: -Peter, vieš že záleží len na mne či ťa kusnem. Ja ta tiež milujem ale neviem ako ty. Dokáž mi to a o týžden v tomto čase ťa kusnem. Ale brata ppustíš.-
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama