....Život je kreslenie bez gumy....  

Hlasujte za mna TU

Píšem

Ona je upírka 7.

29. května 2011 v 13:03 | Lady_Paff
-No tak miluješ ma?-
-Nie!-
-Nicol, ja viem že ma miluješ!-
-Ahá takže ty vieš čítať myšlienky! Predsa si len...- nedopovedala som.
-Čo som? hmmm??-
-Vlkodlak.-
-Takže ten tvoj brat!-
-Chceš aby sa naša krv spojila, aby ste mali vy špinaví vlkodlaci silu ktorúp majú upíri! Na to zabudni!-
-Hej?? Jediný telefonát a vie to celé mesto! Chcela by si aby vedeli tí nevinný ľudia čo býva v tomto meste?-
-A ty? Ty si vlkodlak! Niečo oveľa horšie.-
-Prosím ťa! Vlkodlaci nezabíjajú narozdiel od vás!-
-Ale chcel by si mať tú moc, že?-
Neodpovedal. Len vybral malý vreckový nožik a priložil mi ho ku krku.
-No ták! Nik! Viem o tebe všetko. Úplne všetko. Aj ten najmänší detail. Ale jedno hryznutie a máš krásny celý život.-
Pozrela som naňho. A vo vrecku hľadala mobil.
-Nie, nepokúšaj sa moja!- povedal sladkým hlasom. -No tak!-
-Večer o pol noci!-
Prišla som domov. Babka počuvala niejakú sladkú pesničku. Utekala som za bratom.
-Babi kde je Ben?- nevedela som ho nájsť.
-On išil na výlet na 3 dni.-
-Nie!-
-Stalo sa niečo?-
- Ale nič.-
Volala som mu. Nezdvíhal. Po hodine zavolal.
-Ben, Ben! To som ja Nicol. Peter ma vydieral chceal aby som ho kusla ! Ja nemôžem! Vieš o tom! Ben pomôž!-
-Ale, ale!- to nebol Benov hlas -maličká volá svojmu bratčekovi ktorý nechce tiež hrýzať. Tak? ako ? Chceš ho počuť?-
-Dobre Peter! Dnes o polnoci.-
Váhala som, váhala som to mi verte ale...Nakoniec som prišla, prišla som do tmavého parku s rozbitými lavičkami a záhadnými stromami. Fúkal letný vetrík. Hral sa mi s modrými šatami. Balerínky sa dotýkali mokrej trávy. Bála som sa. Kusnúť niekoho z človeka je niečo na celý život, niečo tažké ale kusnnúť vlkodlaka bolo to najodpornejšie čo sa mohlo satať. Verte mi strašne som sa bála. Predo mnou stál Peter s vlčiou hlavou. Ticho zavýjal.
-Peter, predtým ako ťa kusnem musím niečo vedieť.-
-Čo také?-
-Miluješ ma? Či sa zo mnou len hráš?-
-Milujem ťa od cvíle čo sme sa prvý raz videli.-
-Peter, kusnúť vlkodlaka je záväzné na celý život a tobôž zodpovedné!-
-Ja to chápem.-
-Nie, nie Peter, ty to nechápeš.-
-Prečo si to myslíš?-
Neodpovedala som mu hneď: -Peter, vieš že záleží len na mne či ťa kusnem. Ja ta tiež milujem ale neviem ako ty. Dokáž mi to a o týžden v tomto čase ťa kusnem. Ale brata ppustíš.-

Ona je upírka 6.

17. května 2011 v 15:46 | Lady_Paff
Vstala som.Uspatá ale vsata som! Do pol tretej som nemohla zaspať. Rozmýšlala som nad Petrom, vlkodlakom, Jessicou no nad všetkým ! Zchádzala som dole po schodoch. Babka už sedela na stoličke a popíjala horúcu kávu.
-Dobré ráno.- usmiala sa na mňa -Ináč nevieš čo sa stalo cez noc Benovi?-
-Ale nič.- nechelo sa mi hovoriť o Benovom sne do podrobna všetko -len zlý sen...- doplnila som.
Išla som sa prejsť s Rickym. Uvidela som Jessicu! No konečne!
-Hej Jessi!-
-Čo chceš ?! Vyciciať mi krv?!-
-Ja niesom taká. Viem, o upíroch sa toľko vraví len my sme iný.-
-Kto my?-
-My, naša rodina. Pomaly už nie sú zlý upíri!-
-Hej! Takže len ľudia sú vždy horší a horší. Upíri sa zlepšujú.- mala som jej sto chutí odvetiť že niekto aj to musí ale zadržala som sa.
-To som nepovedala.- bránila som sa. -Jess,- pokračovala som- ja viem čo si o mne teraz myslíš ale myslela som si že sme fakt best friends forever ako to každý vraví ale mýlila som sa. Prepáč ale musím ísť.-
-Nie! Počkaj. Vieš že by som to nikomu nevykecala! Viem to len ja a nehnevám sa na teba.-
-Tak od koho to vie Peter?-
-Ja neviem, nikomu som to nepovedala...ale viem že jeho mama je na to odborníčkou možno ona...-
-Neverím.-
-Pravda sa nakoniec ukáže na javo!- a odišla. Bez pozdravu, bez rozlúčenia. Nič sme si dobré nepovedali. Nepovedali sme si ako sme sa mali za ten mesiac čo sme sa nevideli , čo sme robili ani nič.

Na druhé ráno...
-Nicol! Dnes zase! Tam pri tej lampe bol!-
-Prosím Ťa! Ben! Ako by sa tu nabrali vlkodlaci?-
-Kto vie že si upír?-
-Daj pokoj!- odbila som ho.
-Kto vie že si upír?- opakoval.
-Nikto!-
-Nicol! Povedz pravdu.-
-Ja som to nikomu nepovedala.- povedala som plačlivým tónom. On bol starší vždy si všetko vydobil.
-Dobre, verím Ti. Ale kto to vie?-
-Jessica a Peter.-
-Do piči!- zahrešil stašne Ben. Takto nikdy nehrešil.
-Čo...čo sa stalo?-
-Peter!- vyríkol.
-Myslíš si...?-
-Áno, myslím.-
-Nie neverím.-
-Prečo?- prešiel po mne skúmavým pohľadom.
-Minule...minule chcel aby som ho kusla, páčim sa mu a vieš že vlkodlak nemôže žiť s upírom. Vždy boli v neprijateľsko vzahu.-
Brat nič nepovedal len odišiel. Nič som nechápala.

Ona je upírka 5.

15. května 2011 v 9:14 | Lady_Paff
Jessicu som nevidela 3 týždne....vykašlala sa na mňa. Do školy nechodila, nevolala ani nič. Raz som za nou zašla , otvorila mi jej mamka a povedala že Jessica musela ísť preč. Nechcela som sa vypytovať kde. Stretla som Petra.
-Prepáč,Peter ja nemôžem.-
-Nicol, musím Ti povedať niečo vážne, veľmi vážne. Keď bola akože oslava nič noblo! Ja musím s tebou rozprávať.-
Zapozerala som sa mu do očí.
-Čo sa deje Peter?- cítila som niečo nezvyčajné.
-Dnes v parku o šiestej.- a odišiel

V parku na lavičke už sedel Peter. Nebol veľmi veselý, skôr nazlostený.
-Počúvaj, Parkfield nieje až také malé mesto aby tu nevedeli že tu býva upír!-
-Čo, čo je?-
-Prečo si mi to nepovedala? Ja by som to nikomu nepovedal.-
-Takže tá sprostá to vykecala!-
-Ja to neviem od Jessicy.-
-Jasné, ako mi to dosvedčíš?!-
-Tvoje správanie, pocity, nálady, túžby. Mama študuje upírov a viem toho až až!-
Pozrela som sa mu do očí. Jeho tón sa zmenil na sladký.
-Ale aj tak ťa milujem.- povedal úprimne. Cítila som to.
-Peter, určite vieš že by si nemohol žiť s upírom!-
-Jedine ak by si ma ukusila.- doplnil ma.
-Ja by som to aj tak nespravila.-
-Prečo? Ak by si ma naozaj milovala spravila by si to!-
-Peter, ja nemôžem!- a rozplakala som sa. On si ma privinul.

Zobudila som sa na strašný výkrik. Porela ssom sa na hodinky. Bola presne pol noc aj niekoľko minút.
-Čo sa stalo?- spýtala som sa brata lebo som pochopila že ten výkrik prišiel z bratovej izby.
-Ja ja ja neviem.-
-hmm??-
-Niečo som uvidel, niečo veľké! Tam!- A ukázal prstom k otvorenému oknu.
Pozrela som sa a nič iné okrem domov a pouličných lámp som nevidela.
-Nevieš čo to bolo?-
-Asi vlkodlak.-
-Tu v Parkfielde?-
-Všade sú. Asi zacítil že tu bývalu upíri.-
-Neverím tomu.- povedala som a vrátila som sa do postele.

Ona je upírka 4.

14. května 2011 v 12:30 | Lady_Paff
Oči som mala červené od plaču. Celý pondelok som preležala na posteli. Opustila som sa. Chodila som po dome v čiernom ako bez duše. Nikde som nechodila okrem školy. Bolo to moje utrpenie. Chcela som ísť za nimi. Keď u nás upírov niekto zomrie sme na seba akosi nadviazaný. Komunikujeme zo sebou ale nevieme o tom. Už dýžden som mojich rodičou nevidela. Bola som trochu veselšia. V pondelok ma zavolala Jessica na záchod.
-Musíme sa porozpávať-
-Ja nie...-nedopovedala som
-Je mi to veľmi ľuto čo sa ti stalo ale mala by si byť trochu veselšia-
-Ja nemôžem ani keby som chcela-
-Prečo?-
-Som upírka-
-Čože si?!-vyľakane sa opýta Jessica
-Upírka a upíri sú na seba nadviazaný najmä keď sa majú radi.-
-Aha-
-Hmmm??-
-Nikomu to nepoviem sľubujem- a ušla mi
Poslala som jej SMS " Neboj sa nekušem spolužiakov :D". Po obede som stretla Petra.
-Je mi to ľúto veľmi.-
-Aj mne-
-Zajtra mám narodky. Prosím priď na oslavu.-
-Nepochopíš to ale ja nemôžem.-
-Aha chápem-povedal smutne a rozlúčili sme sa

POKRAČOVANIE...




Ona je upírka 3.

14. května 2011 v 12:29 | Lady_Paff
Nedeľa...
Prší. Nenávidím dážď. Rodičia museli ísť niekde do práce či kde. Auu. Pichlo ma pri srdci. Neznesiťelná bolesť. Ja som vedela že sa niečo stalo. Do oči mi vhŕkli slzy. Veľké slzy mi tiekly ako vodopády po líci. Zazvonil telefón. NIE!! Nemala som silu ísť zdvihnúť.
Brat vzdvihol.O pät minút bol v detskej izbe. Vedel že to viem. V tej minúte sa stali z nás siroty. Mladé siroty. Veľmi mladé aj nato že sme mali už 16 a 18 rokov.
-O polhodinu príde babka-
Neodpovedala som.

Prišla babka s 4 kuframi. Jej manžel zomrel pred 3 rokmi. Bola to malá žena so striebornými vlasmi a milým úsmevom.Často som k nej chodila keď som bola mladšia.
-Poď ku mne Nik- toto meno som z duše nenávidela no v tej chvíli mi to nevadilo
-Ahoj babi-
Sadla si v kuchyni na stoličku
-Je mi to veľmi ľúto. Od dnes budem bývať u vás s vami.Nechcem veľmi o tom hovoriť ale v utorok bude pohreb. Zajtra nejdete do školy. Musíte sa s tým zmieriť. A iste viete že ja vám chcem len dobre.-
Uvarila som jej čaj. A išla som si ľahnúť

POKRAČOVANIE...

Ona je upírka 2.

14. května 2011 v 12:28 | Lady_Paff
Postupne prichádzajú hostia. Každý tancuje. Ja sedím v kuchyňy a popíjam pomarančový džús. Príde ku mne krásny chalan v modrých džínsoch a v čiernom tričku.
-Možem si prisadnúť?- spýta sa
-Jasné-rýchlo odpovedám
-Od kedy bývaš v meste?-
-Od začiatku prázdnin.-
-Prečo ste sa presťahovali?- vyzvedá
-Prečo ťa to zaujíma?-
-Len tak-
-Aha.-
Pozriem na hodinky čo visia nad stolom. 22:27. Už by som mala ísť lebo sa zachvíľu začnem meniť na upíra. Vstanem zo stoličky a mierim do obývačky.
-Hej počkaj ešte si mi nepovedala svoje meno.-zastavil ma
-Nicol.-
-Ja som Peter.-
-Ok.Ahoj-
-Pa-
Jessica sedí v gauči s niejakými babami a chalanmi. Poviem jej že už musím ísť.
-Nie, zostaň ešte chvíľu-
-Už idem ahoj.-
Vstane odprevadí ma pred dvere. Pozdraví ma ja sa jej odzdravím poprajem dobrú noc. Idem pod čiernym nebom posiatým hviezdami. Prídem domov. Pribehne ku mne môj pes Ricky.Výdem hore po schodoch a ľahnem si do posteľe s dobrým pocitom. Cítim ako sa mi horné rezáky predlžujú. No čo už keď som s takej rodiny...

Sobota...ach milujem soboty
Zobudím sa s kruhami pod očami. Umyjem sa a zídem dole. Na raňajky máme hrianky s bananovým maslom-milujem. Bracho už sedi za stolom, mama pred sporákom a otec v saku a v novinách v ruke vychádza s kúpeľne. Schytí hrianku priamo zo sporáka, raz zahryzne a ponahľa sa do roboty. Po raňajkách idem von so psom. Stretnem Petra s nákupom.
-Ahoj Nicol.-
-Ahoj.-
-Prečo si tak rýchlo odišla? A ináč pekný pes.-
-Ďakujem, no musela som.-
-Chápem- aj keď som vedela že nie
-Ty do koľkatky chodíš?-
-2.A.-
-Ja 1.C.-
-Aha, tak to je už môj dom, v pondelok sa stretneme.-
-Ahoj.-
Idem ďalej-ja a môj pes. Rozmýšlam...Rozmýšlam nad celým svetom...Prečo práve ja? Prečo ja? No tá naša upírska rodina existuje už dlho. Zatiaľ to z Parkfieldu nikto nevie.Parkfiel je malé mesto v ktorom bývame. Naštastie

Pokračovanie....




Ona je upírka 1.

14. května 2011 v 12:27 | Lady_Paff
Kráčam po pôde novej školy. Vojdem do budovy. Stojím pred triedou s číslom 1.C. .Zľahka zaklopem a otvorím dvere.Dnu sedí za stolom p.Meirová a za tuctom lavíc 23 žiakov. Posledné miesto čaká na mňa.
-Ó, Dobrý deň slečna Pattová. Vitajte v našej škole-
-Dobrý deň pani Meirová-
Sadnem si. P.M. (ako ju každý volá) vysvetľuje školský poriadok a ja si obzerám spolužiakov. Zvoní. Každý sa hrnie vonku dverami. Na ceste stojí dievča. Moja terajšia spolužiačka.
-Ahoj som Jessica- predstaví sa
-Čau ja som Nicol-
-Bývaš v meste?-
-Áno, 45 Garriton Road.-
-No ja o tri domy ďalej. Ideme spolu?-
-Môžme.-
-Máš brata alebo sestru?-
-Brata on chodí do 3.B. na našu školu.-
-Ja mám mladšiu sestru.-
-Aha. No tu je už moj dom.-
-Viem. Počuvaj Nicol dnes je u mňa párty o siedmej prídeš ??-
-Áno, o siedmej som tam :).-
Niečo pred pol siedmou si obliekam novú modrú sukňu a tričko na ramienka. Zaklopem na dom s adresou 48 Garriton Road. Otvorí mi Jessicina sestra ktorá môže mať tak 9 rokov.
-Ahoj poď dnu- usmeje sa na mňa krivými zubami
Vojdem do tehlového domu s bielymi stenami. Zbadám Jessicu. Má oblečené nádherné tmavo modré šaty s rukávmi.


POKRAČOVANIE...


 
 

Reklama